Neviem aká cnosť by sa k júnu hodila viac ako Statočnosť. Záverečné písomné práce, vysoké teploty, väčšina by si vybrala najradšej sociálne voľno, no denne zvádza vnútorný boj doplaziť sa do školy. Jedna moja žiačka zahlásila, že je už unavená z "tešenia sa do školy".
K júnu patrí aj Chochuliáda a v spoločnosti našich detí bola pre mňa silným zážitkom. V prvom rade som si uvedomila, aké úžasné je, že s nami išiel tím rodičov, aby podporili svoje deti. Keď som bola v ich veku, túžila som, aby tam boli "naši" so mnou, viem si predstaviť, aké to bolo pre nich dôležité.
Po plnom dni som si povedala, že síce naše deti nestoja na otvorení pekne za sebou v dvojiciach, ale majú pre mňa dôležitejšie kvality. Nezabudnem na to, ako sa navzájom podporovali a keď vedeli, že jeden z nich preteká, všetci ho hneď bežali povzbudzovať. Dokázali sa tešiť so svojimi kamarátmi, ktorí boli úspešní, aj keď sami nič nevyhrali. Ruku na srdce, dokážeme sa my dospelí úprimne tešiť z ocenenie kolegu v práci, po ktorom túžime my?
No najsilnejší bol pre mňa príbeh štvrtáka, ktorý sa odhodlal súťažiť a prekonať svoj strach. Necíti sa dobre v súťažiach, no rozhodol sa postaviť sa tomu. Keď som videla, ako bojuje pre svoj štafetový tím, bola som na neho neskutočne hrdá. Preukázal veľkú dávku statočnosti. Nechajme sa inšpirovať.
Petra Kaločayová, školská psychologička
Ak chcete dostávať podobné čerstvé správy z našej školy ako je táto, prihláste sa na odber školského newslettru TU